Ideálne turistické počasie, milí sprievodcovia, krásne výhľady a mnoho zaujímavých informácií čakalo na účastníkov ostatného Dňa s odborníkom, ktoré pre verejnosť bezplatne organizuje Správa Národného parku Veľká Fatra.
Program Dňa s odborníkom v sobotu 25. júla sa zmenil hneď ráno. Strážcovia prírody Pavel Plavec a Ivan Mikuš zvolili pre túru menej náročnú trasu, ako bola plánovaná pôvodne. Namiesto trasy po zelenej turistickej značke z Belianskej doliny cez dolinu Dolný Borišov a Košariská až ku Chate pod Borišovom účastníkov výletu autobus odviezol až hlboko do Necpalskej doliny, asi dva kilometre od Balcierova, čo ušetrilo čas a sily všetkým účastníkom. „Keby sme išli pôvodnou trasou, výstup by sme ukončili pri Chate pod Borišovom. Takto budeme mať dosť času a síl na výstup na samotný Borišov,“ zdôvodnili zmenu na poslednú chvíľu organizátori.
Po základných informáciách o vzniku pohoria Veľká Fatra a organizačných pokynoch uzavrel úvodné slovo Ivan Mikuš: „Sme tu, aby sme boli v prírode, aby sme odtiaľto načerpali energiu, či zo stromov, či z kvetov, zo slnka, zo zvukov prírody, z potoka. Hore na chate je úžasná atmosféra, takže dúfajme, že prežijeme pekný deň.“ Vydali sme sa na cestu.
Deväťsil nie je lopúch
Ešte pred Balcierovom vedúci strážcov prírody Veľkej Fatry Pavel Plavec upozornil na rastlinu deväťsil, ktorý mnoho ľudí nesprávne volá lopúch. „Lopúch je celkom iná rastlina. Koreň deväťsilu sa u nás, podobne ako sa v Číne používa ženšen, využíval v tradičnom ľudovom liečiteľstve. Deväťsil je zákonom chránená rastlina Európskeho významu. My si povieme, že tu rastie všade, v každej doline kdekoľvek na Slovensku, ale v západnej Európe už vymizol. Preto je chránený celoeurópsky. Industrializáciou a čoraz väčším využívaním krajiny človekom sa jeho stav dramaticky znížil. Preto ho treba chrániť. Aj u nás už deväťsil vytláčajú invázne rastliny, napríklad pohánkovec japonský. Napríklad aj na začiatku Necpalskej doliny je dosť veľká kolónia, ktorá vytláča všetky rastlinné druhy v okolí. Pohánkovec má totiž nešťastnú výhodu, že dokáže z maličkých odrezkov vyklíčiť aj po niekoľkých rokoch. Preto sa môže stať, že sa na nové miesto dostane zavlečením napríklad na pneumatike terénneho auta. V národnom parku postupne čistíme všetky pozemky od inváznych druhov,“ vysvetlil Pavel Plavec.
O zárobku stráž prírody nie je
Počas vychádzky má každý možnosť sa s odborníkmi porozprávať. Nás zaujíma, ako sa človek stane strážcom prírody. Ako vysvetlil vedúci strážcov prírody Veľkej Fatry sa odborná spôsobilosť preukazuje vykonaním skúšky na pred komisiou okresnom úrade. Obsahom skúšky je preukázanie základných znalostí z trestného práva, priestupkov, právnej úpravy na úseku ochrany prírody a krajiny, ako aj miestopisu a geografie územia, v ktorom má funkciu vykonávať. Podľa Pavla Plavca je strážcov prírody oficiálne dosť, v skutočnosti je ich však málo. Veľa ľudí si totiž podľa neho urobilo v minulosti skúšky nie pre ochranu prírody, ale pre benefity, ktoré z toho vyplývajú, ako napríklad voľný pohyb v najvyššom stupni ochrany alebo neobmedzený vjazd motorovým vozidlom do prírody. Toto sa však obmedzilo zákonom, podľa ktorého každý správca musí mať podpísanú dohodu s majiteľom pozemkov, že tam môže vykonávať stráž prírody. Člen stráže prírody sa preukazuje odznakom, nie je však povinný oznámiť svoje meno ani priezvisko. Vypätých situácií v prírode je však podľa Plavca málo. Málo je však aj strážcov. „Na celé územie Veľkej Fatry, na 784 kilometrov štvorcových, je nás šesť. Pritom ideálne by bolo, keby sme boli na každú dolinu dvaja.“
Sám sa k tejto práci dostal po tom, čo v predchádzajúcom zamestnaní v banke vyhorel. „Dal som si sabatikal, počas ktorého som išiel na lesnú správu a žiadal ich o akúkoľvek prácu v lese. Sadil som stromčeky a pobyt v prírode sa mi zapáčil. Keď v národnom parku hľadali strážcu prírody, prihlásil som sa,“ opísal svoj príbeh Pavel Plavec. Zato Ivan Mikuš vždy sníval o práci, ktorá by bola zároveň aj jeho koníčkom a poslaním. „Lákala ma práca v horskej službe alebo u leteckých záchranárov, lebo som sa venoval paraglidingu. Ešte počas štúdia na vysokej škole v Banskej Bystrici, kde som študoval envirovýchovu a enviromanažment som praxoval vo Veľkej Fatre. Potom som sa od tohto prostredia vzdiali, dvadsať rokov som mal rôzne iné zamestnania, ale potom som náhodou stretol kamaráta, ktorý ma upozornil, že na správe národného parku hľadajú ľudí. Bol som tam teda zaniesť svoj životopis a stretol som tam kolegov, ktorí si ma pamätali ešte zo študentských čias. Chceli ma prijať na envirovýchu, ale tú som robiť nechcel. Chcel som byť v teréne, pracovať, robiť vynášky, proste pomáhať národnému parku.“ Obaja sa však zhodli, že o zárobku stráž prírody nie je. „To musí človeka baviť,“ povedal Ivan Mikuš.
Svoje slová o vynáškach Ivan Mikuš potvrdil o niekoľko minút. Keď sme prechádzali okolo dvoch mužov, ktorí odpočívali pri vynášaní vyše sedemdesiatkilovej krošne, okamžite sa ponúkol, že im s vynáškou pomôže a krošňu z chrbta zložil až v cieli na Chate pod Borišovom. „Správny nosič nikdy nevzdá vynášku s nákladom, ktorý si raz naloží na krošňu a dá na chrbát. Aj keď porovnávať spevnené kamenné chodníky vo Vysokých Tatrách a vychodené lesné chodníky u nás sa nedá. Je to úplne iná liga. Kto neskúsi, nevie, to musíš jednoducho zažiť.“
Úspešný výstup na vrchol
Počas ďalšej prestávky, na mieste kde končí les a otvorili sa nám výhľady na Borišov a Ploskú, Pavel Plavec vysvetlil zóny a stupne ochrany. Zóna A je bezzásahové územie, teda najprísnejší 5. stupeň ochrany. Príroda sa tu necháva na samovývoj a je tu zakázaná akákoľvek hospodárska činnosť, či ťažba dreva. V zóne B sú prípustné obmedzené zásahy, prioritne na ochranu biotopov a platí tu 4. stupeň ochrany. Zóna C je určená na trvalo udržateľné využívanie. V tejto zóne je možný šetrný prístup lesného hospodárenia a slúži aj pre rozvoj turizmu. Zóna D je prechodná zóna, kde sa môžu nachádzať sídla, infraštruktúra a turistické zariadenia. Ide spravidla o nárazníkové zóny v okolí obcí alebo infraštruktúry na okraji parku. Do najnižšieho, prvého stupňa ochrany patria všetky ostatné pozemky na Slovensku.
„Národná prírodná rezervácia Borišov sa rozprestiera na ploche 449,74 hektárov. Vyhlásená bola v roku 1981 kvôli tomu, že tu sú zachované vzácne bukovo-jedľové porasty aj s kosodrevinou. Určite asi všetci viete, že tá hôľna časť bola umelo vytvorená. Bola celá odlesnená pri Valašskej kolonizácii, keď tu Valasi začali pásť dobytok a teda sa hôľna časť udržala nezarastená,“ pokračoval Pavel Plavec v rozprávaní. „Od zóny C alebo stupňa ochrany 3 už nesmiete zbierať lesné plody ďalej ako dva metre od chodníka. Je to preto, že v tom chránenom území žije viacero živočíšnych druhov, ktoré sa tými plodmi živia.“
Po krátkom odpočinku pri Chate pod Borišovom účastníci Dňa s odborníkom podnikli v ideálnom turistickom počasí úspešný výstup do výšky 1 500 metrov nad morov na vrch Borišov.
Nie kontrola ľudí, ale monitoring živočíchov
Poslednou zastávkou výletu bolo na ceste späť opäť Balcierovo, kde sa strážcovia prírody opäť rozhovorili o podstate svojej práce. „Stráže prírody sa netreba báť. Naša hlavná činnosť nie je kontrolovanie ľudí ale monitoring rôznych druhov zvierat a rastlín. Aj prípadné porušenie návštevného poriadku, ktoré zistíme, riešime najčastejšie dohovorom. Pokutový blok vyťahujeme až v prípade vedomého a úmyselného porušovania pravidiel,“ povedal Ivan Mikuš.
„Veľa času venujeme aj oprave turistických chodníkov. Keď ukončíme opravu jedného, začíname opravovať ďalší. A všetky potrebné nástroje a materiál na opravu si musíme sami vyniesť na vlastných chrbtoch. Ale najviac času venujeme skutočne tomu monitoringu. Tu sme napríklad niekoľko rokov po sebe monitorovali vzácneho ďatľa, ďubníka trojprstého. To je reliktný typ, ktorý tu žil už v dobe ľadovej. Potom sú tu napríklad veľké kolónie brhlíkov. Brhlík lesný je jediný vták na Slovensku, ktorý dokáže liezť po strome dole hlavou,“ chrlil zaujímavosti Pavel Plavec.
Turisti a príroda spolu
Kvízovú otázku, v ktorom roku bola vyhlásená Národná prírodná rezervácia Borišov, správne zodpovedala pozorná účastníčka výletu a vyhrala tak malý darček od Správy Národného parku Veľká Fatra. Najbližší Deň s odborníkom sa uskutoční 22. augusta na Smrekovici.
Dni s odborníkom sú podporené z Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce, Projektu Turisti a príroda spolu, z podporného opatrenia „Podpora udržateľného cestovného ruchu a posilňovanie biodiverzity v chránených územiach“. Projekt podporený švajčiarskym príspevkom na zníženie hospodárskych a sociálnych rozdielov v EÚ.
