Foto: Tomáš Hulej
Štátna ochrana prírody SR, v spolupráci so Zásahovým tímom pre medveďa hnedého Fatra a Univerzitou veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, skúša novú metódu odstrašovania medveďov. Cieľom je u medveďa vybudovať negatívnu asociáciu s ľuďmi a obývanými lokalitami.
Averzívna terapia je nesmrtiaca metóda, ktorá u medveďoch spája prítomnosť človeka alebo pobyt v blízkosti ľudských obydlí s nepríjemným zážitkom. Medveď si tak má vytvoriť negatívnu asociáciu a obývaným oblastiam by sa mal začať vyhýbať. Metóda sa preto využíva u medveďov, ktoré stratili plachosť a chodia za potravou do intravilánov obcí. „Táto metóda sa bežne používa napríklad v USA a v Kanade. Využíva sa pri nej gumové strelivo, poplašné náboje, kynologické zásahy, či elektrické ohradníky. Jej cieľom je obnoviť prirodzenú plachosť šelmy,“ povedal Juraj Žiak, vedúci zásahového tímu Fatra.
Medveď mal nežiadúci návyk
Členovia zásahového tímu Fatra metódu aplikovali v apríli na dospelom jedincovi, ktorého monitorovali dva a pol mesiaca. „Problémový medveď opakovanie prenikal do intravilánu obce Kraľovany – časť Rieka a obce Šútovo. Napriek použitiu viacerých preventívnych opatrení nebolo u tohto jedinca možné zmeniť nežiadúci návyk. Z tohto dôvodu sme pristúpili k cielenému odchytu pre nasadenie telemetrického sledovania a aplikáciu averznej terapie,“ povedal Juraj Žiak.
Medveďa nalákali do odchytového zariadenia, v ktorom pred chemickou imobilizáciou zotrval deväť hodín, aby získal negatívny zážitok z lokality. Po uspaní medveďa členovia zásahového tímu získali vzorky biologického materiálu a vykonali všetky biometrické merania. Približne desať až dvanásťročný dospelý samec vo výbornej kondícii vážil 243 kg so šírkou prednej laby 15 cm. Po veterinárnom vyšetrení jedincovi nasadili telemetrický obojok pre určenie jeho presnej polohy v najbližších mesiacoch. Medveďa nakoniec označili na oboch ušniciach známkami pre neskoršiu presnú identifikáciu po odpojení GPS obojku.
„Prednostne sa táto metóda monitoringu využíva u dospelých jedincov, ktorým nebude hrubnúť krk ani v čase hyperfágie a naberania telesného tuku. V špecifických prípadoch je možné túto metódu použiť aj u nedospelých jedincov v krátkodobom časom horizonte,“ povedal zverolekár Ladislav Molnár.
Foto: Zásahový tím medveďa hnedého Fatra
Terapia štvrťtonovej šelmy
Pred samotnou averzívnou terapiou medveďa nechali prebrať sa z narkózy. „Jedinec sa musí prebrať z narkózy do úplného vedomia v odchytovom zariadení, aby si vštepil negatívny zážitok. V prípade, že by bol jedinec prevezený na inú lokalitu, alebo by sa prebral mimo odchytového zriadenia, tento efekt by nenastal, lebo chemická imobilizácia spôsobuje tzv. retrográdnu amnéziu, ktorá je známa tým, že jedincom vymaže krátkodobú pamäť. Medveď by si tak žiaden negatívny zážitok spojený s odchytom a miestom nepamätal,“ povedal MVDr. Molnár.
Následne členovia Zásahového tímu aplikovali samotnú averznú terapiu formou zvukových a svetelný stimulov, posprejovaním jedinca medvedím sprejom s obsahom kapsaicínu aj nastreľovaním pryžových projektilov, ktorými ho sprevádzali po vypustení z odchytového zriadenia. „Jedinec reagoval dobre a opustil kritickú lokalitu zastavaného územia. Podľa informácií z GPS obojka sme v spolupráci s pracovníkmi Štátnej ochrany prírody spätne zaevidovali, že jedinec nasledujúce dni prečkal v kalamitisku v Šútovskej doline ďaleko od ľudských sídel,“ uviedol Žiak. Podľa jeho ďalších slov sa medveď po troch týždňoch od odchytu pokúsil o prechod cez terestrický biokoridor Trusalová – Podhradie do Národného parku Veľká Fatra, no zrejme pre dopravu na ceste I/18 bol jeho pokus neúspešný. Následne sa presunul na hrebeň Malej Fatry, kde sa zdržiava dodnes. Pohyb tohto jedinca budú naďalej podrobne monitorovať s cieľom zistiť, či averzná terapia mala nápravný efekt. „Napriek tomu, že tento medveď bol synantropický, dostal druhú šancu,“ skonštatoval vedúci Zásahového tímu Fatra.
Video: Zásahový tím medveďa hnedého Fatra
Pascu si vyskúšal aj mladý medveď
Počas prípravy odchytu problematického jedinca si averzívnu terapiu na vlastnej koži vyskúšal aj jeden nedospelý medveď, ktorý sa do nastraženého odchytového zariadenia nečakane chytil dva dni pred problémovým jedincom. Mladý medveď nebol cieľovým jedincom na odchyt, ale záznamy z fotopascí vykazovali jeho pravidelný výskyt v sledovanej lokalite v blízkosti ľudských obydlí. Zo zvedavosti náhodne vstúpil do odchytového zariadenia a spustil nášľapný mechanizmus. „Neplánovaný odchyt sme okamžite konzultovali so spolupracujúcim veterinárom, ktorý navrhol postup averzívnej terapie: označenie jedinca farbeným sprejom bez chemickej imobilizácie a následné vypustenie nasledujúci deň ráno.“ Ako ubezpečil Ladislav Molnár, odchytové zariadenie je skonštruované tak, že medveď v ňom môže stráviť bez ujmy na zdraví aj viac ako dvadsaťštyri hodín. Jedinca pred vypustením podráždili medvedím sprejom s obsahom kapsaicínu a pri plnom vedomí ho následne z odchytového zariadenia vypustili, pričom ho pri úteku do lesa plašili nesmrtiacimi pryžovými strelami. GPS obojok nedospelému, asi šesťdesiatkilovému jedincovi nenasadili, lebo ešte bude rásť a obojok by ho zakrátko začal škrtiť. V najnovších obojkoch, ktoré má zásahový tím k dispozícii, je už zabudovaná aj kamera, ktorá každé dve hodiny posiela okrem súradníc aj krátke video. „Našim cieľom je získavať čo najviac dát o problémových jedincoch, aby sme mali dobre zmapovaný ich pohyb, aby sme mali zdokumentované účinky averzívnej terapie a aby sme si boli istí, že fyzická eliminácia je až tá posledná možnosť po vyčerpaní všetkých predchádzajúcich opatrení,“ povedal Juraj Žiak.
Mapa pohybu medveďa ako ju zachytil jeho GPS obojok. Foto: Ing. Slavomír Finďo
Podľa aktuálnych údajov z GPS obojka sa sledovaný jedinec začiatkom júna presunul z podhorskej časti do hôľnej časti Národného parku Malá Fatra. „Predpokladáme, že je to spôsobené skončením medvedej ruje a tiež energeticky bohatou pašou na alpínskych lúkach nad hornou hranicou lesa. Sledovaný jedinec mám tento migračný návyk pravdepodobne zaužívaný každoročne už dlhodobo,“ uzavrel Žiak.
