Hlavným cieľom bolo v praxi otestovať navrhovanú zážitkovú trasu a zároveň vytvoriť priestor na sieťovanie a výmenu skúseností medzi pracovníkmi národných parkov.
Program „Keď sa pasie, lúka žije – za príbehom salašov a živej krajiny Veľkej Fatry“ spracovala Ivana Vasiľová a prepája prírodné a kultúrne dedičstvo územia s tradičným spôsobom hospodárenia, miestnou komunitou a lokálnymi produktmi. „Mojim zámerom bolo ukázať návštevníkom, že krajina nie je iba priestorom na rekreáciu a ochranu prírody, ale je zároveň výsledkom dlhodobého vzťahu človeka ku krajine a spôsobu jej obhospodarovania,“ povedala Vasiľová. Ako ďalej uviedla, Liptovské Revúce sú územím s výraznou historickou väzbou na chov oviec a valašskú kultúru. Tradičné salašníctvo a pastva hospodárskych zvierat boli po stáročia súčasťou života miestnych obyvateľov a formovali charakter okolitej krajiny. Aj dnes predstavuje chov oviec a spracovanie ovčieho mlieka významnú súčasť miestneho poľnohospodárstva a zachovania tradičného rázu územia.
Tradičné hospodárenie ako nástroj starostlivosti o krajinu
Trasa začína pri kostole v Liptovských Revúcach, odkiaľ pokračuje dolinou Malá Turecká po červenej turistickej značke, ktorá je zároveň súčasťou Náučného chodníka Čierny Kameň. V úvode nás Ivana Vasiľová oboznámila s históriou obce, jej polohou a vývojom osídlenia. V lokalite Marčekovo sa podrobnejšie venovala histórii salašníctva a tradičnému obhospodarovaniu horských a podhorských lúk. Dozvedeli sme sa o fungovaní salašov, o každodennom živote pastierov a o úlohách, ktoré plnili jednoduché drevené stavby nachádzajúce sa vysoko nad obcou. Súčasťou výkladu bolo aj vysvetlenie významu pravidelného pasenia hospodárskych zvierat pre udržiavanie otvorenej krajiny a zachovanie druhovo bohatých lúčnych spoločenstiev.
Práve v tomto bode sa prirodzene prepojila kultúrna tradícia s ochranou prírody. Tradičné hospodárenie totiž nie je iba súčasťou histórie regiónu, ale môže byť aj jedným z nástrojov starostlivosti o krajinu. Pastva pomáha udržiavať lúčne biotopy, zabraňuje ich zarastaniu a prispieva k zachovaniu charakteristického krajinného rázu Veľkej Fatry.
Zážitková degustácia
Odborná časť programu pokračovala botanickým výkladom. Viktória Chilová nám predstavila rastlinné spoločenstvá typické pre túto lokalitu a poukázala na vzťah medzi spôsobom hospodárenia a druhovou rozmanitosťou lúčnych porastov. Získali sme tak komplexnejší pohľad na územie – od jeho histórie a tradícií až po ekologické súvislosti.
Pokračovali sme k náučnému chodníku venovanému faune Veľkej Fatry, odkiaľ sme odbočili smerom k útulni Koniarka a následne sme sa napojili na žltú turistickú značku smerujúcu k lokalite Mogury a miestnym salašom. Práve tu dostala zážitková forma sprevádzania priestor. Priamo v teréne sme mali možnosť spoznať nielen samotný proces chovu oviec, ale predovšetkým človeka, ktorý sa o stádo každodenne stará. Bača priblížil svoju každodennú prácu, starostlivosť o stádo, podmienky života na salaši a praktické problémy spojené s chovom oviec v horskom prostredí. Hovoril aj o stratách hospodárskych zvierat v dôsledku útokov veľkých šeliem, ktoré predstavujú jednu z praktických výziev, s ktorými sa chovatelia v území stretávajú.
Zážitkom bola degustácia miestnych výrobkov z ovčieho mlieka. Ochutnali sme údené aj neúdené syrové výrobky, oštiepok, bryndzovú nátierku aj čerstvú žinčicu. Degustácia nebola iba gastronomickým doplnkom programu, ale predstavovala konkrétnu ukážku, ako sa miestne prírodné zdroje, tradičné hospodárenie, práca miestnych ľudí a lokálny produkt prepájajú do jedného príbehu územia.
Príbeh konkrétneho miesta
Súčasťou aktivity bol aj networking medzi zástupcami národných parkov. Spoločné absolvovanie trasy vytvorilo prirodzený priestor na výmenu skúseností, diskusiu o možnostiach zážitkového sprevádzania a hľadanie spôsobov, ako podobné aktivity rozvíjať aj v ďalších chránených územiach. Praktická ukážka v Liptovských Revúcach zároveň demonštrovala potenciál prepájania ochrany prírody s miestnou ekonomikou, tradičným hospodárením a udržateľným cestovným ruchom.
„Miestna komunita nie je iba príjemcom návštevníkov, ale aktívnym partnerom pri tvorbe zážitku a interpretácii územia. Zapojením miestnych odborníkov, chovateľov a producentov vzniká autentický produkt cestovného ruchu, ktorý návštevníkom sprostredkúva príbeh konkrétneho miesta a zároveň vytvára priestor na podporu lokálnej ekonomiky,“ povedala Ivana Vasiľová.
Pilotné sprevádzanie ukázalo potenciál Liptovských Revúc ako územia, v ktorom je možné atraktívnou a zážitkovou formou prepájať ochranu prírody, tradičné hospodárenie, miestnu komunitu, kultúrne dedičstvo, environmentálne vzdelávanie a lokálne produkty.
Aktivita zároveň potvrdila, že práve autentické príbehy miestnych ľudí, tradičné spôsoby hospodárenia a produkty vznikajúce priamo v území môžu byť dôležitou súčasťou ponuky udržateľného cestovného ruchu a zároveň nástrojom na posilňovanie vzťahu návštevníkov k chránenému územiu a miestnej komunite.
