Tohtoročná bohatá nádielka snehu podnietila masový rozmach skialpinizmu a freeride lyžovania v mnohých pohoriach na Slovensku. Poďme si teda priblížiť, kde a za akých podmienok je skialpinizmus v pohorí Veľkej Fatry povolený a ako ho realizovať tak, aby nepoškodzoval okolitú biotu.
Podmienky voľného pohybu v Národnom parku Veľká Fatra upravuje návštevný poriadok, ktorý bol vyhlásený vyhláškou Krajského úradu životného prostredia v Žiline č. 8/2005 z 22. júna 2005 . Všeobecne platí zákaz voľného pohybu v 3. a vyššom stupni chránených území SR a však v Národnom parku Veľká Fatra bola vyhláškou vyčlenená oblasť, kde je skialpinizmus a voľný pohyb v zimnom období povolený.
Jedená sa o areál nelesného pásma v oblasti Turecká – Malá Krížna – Kráľova studňa (prameň) – záver Gaderskej doliny – Suchá dolina (Dlhý Grúň) – Repište – Krížna – Líška – Turecká (okrem časti Štrochy) je možné tu vykonávať skialpinizmus v období od l. novembra do 31. marca. Prístup do areálu je možný po turistických chodníkoch, zjazdových tratiach Turecká – Líška a zo Suchej doliny hrebeňom Dlhý Grúň. Využívanie areálu je možné počas malého a mierneho lavínového nebezpečenstva (1. a 2. stupeň podľa medzinárodnej stupnice).
Areál pre výkon skialpinizmu vyznačený na mape.
Úplné znenie návštevného poriadku NP Veľká Fatra nájde tu: Návštevný poriadok NPVF
Úlohou Slovenských národných parkov a rezervácií je zachovanie prírody v jej najrozmanitejších formách pre budúce generácie a jej sprístupnenie pre realizáciu voľnočasových aktivít. Tie však musia byť kontrolované a obmedzované, aby mohla byť naplnená prvotná úloha – “ zachovanie prírody v jej najrozmanitejších formách pre budúce generácie.“
Častokrát sa stretávame s otázkami verejnosti, prečo platia na území rôzne obmedzia, zákazy a prečo skialpinizmus alebo cyklistika nieje povolená v celom hrebeňovom pásme NP Veľká Fatra .
Stačí si uvedomiť, že zimné obdobie je obdobím kľudu a mnohé živočíšne druhy toto obdobie prečkávajú v hibernácii. Sú však ale aj také, ktoré sa evolučne adaptovali na prežitie v tých najextrémnejších odmienkach a práve to sú lesné kurovité vtáky.
Tetrov hôlniak (Tetrao tetrix ) ako aj terov hlucháň (Tetrao urogallus) či jariabok hôrny (Tetrastes bonasia ) ostávajú aj počas najextrémnejšej zimy verné svojmu stanovištu, ktoré sa nachádza na hornej hranici lesa alebo v prípade „hôlniaka“ aj nad touto hranicou. Početnosť týchto druhov rapídne klesá a ako sekundárny faktor možno označiť aj masový rozmach nekontrolovateľného turizmu a skialpinizmu. Toto je jeden z najdôležitejších argumentov, prečo niektoré lokality nie sú povolené využívať pre rekreačný zimný skialpinizmu a voľný pohyb.
Kurovité vtáky sú druhy s extrémne veľkými nárokmi na kľudové zóny. V zimnom období ostávajú v nadmorských výškach od 1000 – 1500 m n. m. a to je práve zóna využívaná skialpinistami.
Majme preto na pamäti, že sa nachádzame v území, ktoré tieto druhy obývajú od doby ľadovej (glaciálne relikty). Tieto druhy sa v zimnom období živia výlučne ihličím stromov predovšetkým smreka a aby si udržali telesnú teplotu a energiu v zime veľké prelety nerobia. Samozrejme pokiaľ ich nevyrušuje nekontrolovaný skialpinizmus v zónach, kde pohyb nie je povolený.
Samec tetrova hlucháňa (Tetrao urogallus).
Samec tetrova hôlniaka ( Tetrao tetrix ).
Pre lepšiu ilustráciu problematiky spomenieme stratégiu tetrova hôlniaka (Tetrao tetrix ) pri prečkávaní extrémnych mrazov. „Hôlniaky “ si na odpočinok pri silných mrazoch vyhrabávajú akési snežné tunely a prečkávajú pod snehom, kde je teplota častokrát prijateľnejšia a blíži sa k nulovým hodnotám. Vtáky takto dokážu pod snehom prečkať hodiny, kým ich „nevytiahne“ potreba hladu a vydajú sa doplniť energetické straty. Vonku zas na nich číha ďalšie nebezpečenstvo – predátori. Pokiaľ hôlniaky nie sú vyrušované, dokážu touto stratégiou výrazne šetriť energetické straty v extrémnych mrazoch. V prípade, že sú na lokalitách neustále vyrušované skialpinizmom, môže to mať fatálne následky ! Doprajme preto týmto neobyčajne zaujímavým a nádherným druhom trochu kľudu, aby prežili aj ďalšie zimy a mohli sa nimi kochať aj generácie, ktoré prídu po nás a našich deťoch.
Celoročne využívané hôlne pásmo tetrovom hôlniakom (Tetrao tetrix ) Fotografia zachytáva tok kohútikov.
Tetrov hlucháň ( Tetrao urogallus) na rozdiel od tetrova hôlniaka ( Tetrao tetrix) využíva len okraj hôľneho pásma, zimuje vo vrcholových starých lesných porastoch, žiaľ aj tu je častokrát vyrušovaný freeridistami.
Najmenší predstaviteľ tetraonidov – jariabok lesný ( Tetrastes bonasia).
Hôľne pásmo je celoročne využívané tetrovom hôlniakom (Tetrao tetrix ). Jeho prítomnosť častokrát prezrádza len trus alebo stopy v snehu.
Text: Ing. Juraj Žiak
Foto: Juraj Žiak, Radovan Reťkovský, Šimon Kertys
