Náučný chodník začína prvou tabuľou hneď pri vstupe do Blatnickej doliny a k poslednej, piatej tabuli, turisti dorazia po troch kilometroch za približne jednu hodinu chôdze vychádzkovým tempom.
Správa Národného parku Veľká Fatra vybudovala v Blatnickej doline náučný chodník Izabely Textorisovej. Na piatich stanovištiach sa návštevníci národného parku dozvedia o živote a diele prvej slovenskej botaničky, po ktorej je pomenovaný bodliak, ktorý objavila a popísala, aj planétka, ktorá obieha medzi Marsom a Jupiterom.
Konštrukcia informačnej table je vyhotovené z cortenovej ocele, na ktorej je prinitovaná bronzová platňa s textom a ručne tepaný medený reliéf. Autorom informačných tabúľ je Dominik Horský z ateliéru Black Lab: „Na začiatku chodníka je podobizeň Izabely Textorisovej, ďalší reliéf zobrazuje bodliak, ktorý bol po nej pomenovaný a rytinu – kópiu textu z herbára aj s jej podpisom. Na treťom reliéfe je zobrazený plesnivec alpínsky a na ďalších dvoch tabuliach sú zachytené výhľady na skalné útvary Blatnickej doliny.“
Autormi textov sú odborní zamestnanci Správy Národného parku Veľká Fatra.
Dotýkať sa tabúľ je povolené
Na výsledný farebný odtieň, ktorý tabule po čase získajú, má vplyv prostredie, ktorému je kov vystavený. „Tieto materiály som volil preto, aby v prírode prirodzene reagovali, teda patinovali. Sú to večné materiály, ktoré budú získavať farebný odtieň podľa prostredia, v ktorom sa nachádzajú. Keď sa budú návštevníci dotýkať platne, alebo reliéfu, tak ho budú prirodzene obrusovať a aj týmito dotykmi budú kovy patinovať, čím získajú jedinečný vzhľad,“ dodal autor tabúľ náučného chodníka.
Podobné tabule už návštevníci národného parku poznajú z hrebeňa Veľkej Fatry, keďže Dominik Horský je aj autorom tabúľ náučného chodníka medzi Kráľovou studňou a Borišovom.
Poštárka s herbárom plným veľkofatranských rastlín
Iabela Textorisová (1866 – 1949) sa narodila v Ratkovej a prvé poznatky z botaniky nadobudla od učiteľa v ľudovej škole Václava Vraného. Prvá slovenská učiteľka, jej teta Ľudmila Kuorková, ju pripravovala na učiteľské povolanie, ktoré si krátko aj vyskúšala. Učiteľstvo však pod tlakom maďarizácie opustila a v roku 1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej a získala menovací dekrét Uhorskej kráľovskej poštárky. Až do konca života, počas rôznych štátnych zriadení, bola vedúcou pošty v Blatnici. Keď skončila poštárske povinnosti, denne sa venovala samoštúdiu botaniky a cudzích jazykov. K hlbšiemu štúdiu botaniky ju viedol aj Andrej Kmeť a kontakty udržiavala nielen s uhorskými, ale i európskymi botanikmi.
Herbár Izabely Textorisovej tvorí 4 878 položiek a je uložený na Katedre botaniky Príodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Viac ako polovicu položiek tvoria jej vlastné zbery, jej práca nám preto dnes umožňuje nahliadnuť do podoby krajiny spred viac než sto rokov. Herbár Izabely Textorisovej zostáva jedinečným svedectvom bohatstva a rozmanitosti turčianskej flóry, keďže od jej čias zaniklo množstvo zložiek výnimočnej vegetačnej i druhovej diverzity, ktorých posledná stopa končí v jej herbárovej zbierke.
Veľkofatranské doliny Gaderská, Blatnická, Necpalská či Belianska Izabelu Textorisovú magicky priťahovali. Boli najbližším, najčastejším i najmilším cieľom jej výprav za pozorovaním, poznávaním, štúdiom a obdivom rastlinstva a tiež nevyčerpateľným zdrojom jej pracovnej i životnej energie.
