Manažmenty na Rakšianskom rašelinisku
V uplynulých dňoch pracovníci Správy Národného parku Veľká Fatra vykonávali ďalší praktický manažment. Odstraňovali pozvoľnú , samovoľnú sukcesiu, ktorá každoročne ohrozuje predmet ochrany samotnej NPR Rakšianske rašelinisko.
Rezerváciu tvorí slatinné rašelinisko na aluviálnych náplavoch potokov Rakša a Hrádky. Trvalo je zaplavená povrchovou a podzemnou vodou, ktorá sa zdržuje v terénnych depresiách. Územie je bývalý pasienok na ktorom sú vyvinuté zriedkavé vlhkomilné spoločenstvá s veľmi bohatým výskytom drobnej mäsožravej rastlinky rosičky anglickej (Drosera anglica), ktorá je hlavným predmetom ochrany a na Slovensku ju môžeme vidieť už len na niekoľkých posledných lokalitách v Turčianskej kotline, v Malej Fatre a na Orave.
Z ďalších zaujímavých druhov tu môžeme nájsť prvosienku pomúčenú (Primula farinosa), vachtu trojlistú (Menyanthes trifoliata), veľmi pekné sú sviežo-zelené listové ružice mäsožravej tučnice obyčajnej (Pinguicula vulgaris), čeľaď Orchidaceae tu reprezentuje kruštík močiarny (Epipactis palustris), krásnymi bielymi kvetmi žiari bielokvet močiarny (Parnassia palustris), rovnako nápadný je i páperník úzkolistý (Eriophorum angustifolium).
V súčasnosti lokalitu najviac ohrozuje zarastanie trsťou obyčajnou (Phragmites australis), okrajové časti ohrozuje zarastanie krovitými vŕbami: vŕbou popolavou (Salix cinerea), vŕbou purpurovou (Salix purpurea), ďalej krušinou jelšovou (Frangula alnus), jelšou lepkavou (Alnus glutinosa) a borovicou lesnou (Pinus sylvestris).
V takýchto porastoch konkurenčne slabé druhy rašelinísk rýchlo miznú, preto je na lokalite pravidelne robený manažment – odstraňovanie náletu drevín a kosenie trsťového porastu, pri ktorom sa odstráni podstatná časť biomasy, čím sa zabezpečí jednak presvetlenie lokality a tiež sa zabráni eutrofizácii, ktorá by vznikala pri voľnom ponechaní biomasy na ploche a následným zahnívaním.
Tieto opatrenia sú nevyhnutné, ak chceme túto jedinečnú lokalitu zachovať aj budúcim generáciám.
Zaujímavosťou boli tohtoročné početné nálezy modlivky zelenej (Mantis religiosa) priamo na samotnom rašelinisku.
Modlivka zelená ( (Mantis religiosa), je jediným zástupcom svoje čeľade žijúcim na Slovensku. Pred 10 -15 rokmi by sme ju v Turci hľadali len ťažko. Vplyvom globálneho otepľovania sa tento druh v posledných rokoch výrazne posúva na sever. V Turčianskej kotline v súčasnosti už nie je vzácnosťou. Obýva predovšetkým kotlinu, teplé výslnné trávnaté a krovinné porasty. Ale nájsť ju môžeme aj na miestach, kde by sme ju nečakali. Napríklad na Martinských holiach ( 1 250 m n. m.) , alebo na Pekárovej ( 1 066,7 m n.m.) . Tieto nálezy boli pravdepodobne spôsobené zaletením a vynesením teplými stúpavými prúdmi, ktoré modlivky vyniesli nad 1000 m.n. m. Modlivky vytvárajú rôzne farebné formy od zelenej až po úplne hnedú, alebo žltú podľa toho, kde sa larva zvlieka. Ak sa zvlieka na suchom hnedom liste sfarbí sa jednoducho do hneda, aby čo najlepšie splývala s prostredím.
Zaujímavosťou boli tohtoročné početné nálezy modlivky zelenej (Mantis religiosa) priamo na samotnom rašelinisku.
Modlivka zelená ( Mantis religiosa), je jediným zástupcom svoje čeľade žijúcim na Slovensku. Pred 10 -15 rokmi by sme ju v Turci hľadali len ťažko. Vplyvom globálneho otepľovania sa tento druh v posledných rokoch výrazne posúva na sever. V Turčianskej kotline v súčasnosti už nie je vzácnosťou. Obýva predovšetkým kotlinu, teplé výslnné trávnaté a krovinné porasty. Ale nájsť ju môžeme aj na miestach, kde by sme ju nečakali. Napríklad na Martinských holiach ( 1 250 m n. m.) , alebo na Pekárovej ( 1 066,7 m n.m.) . Tieto nálezy boli pravdepodobne spôsobené zaletením a vynesením teplými stúpavými prúdmi, ktoré modlivky vyniesli nad 1000 m.n. m. Modlivky vytvárajú rôzne farebné formy od zelenej až po úplne hnedú, alebo žltú podľa toho, kde sa larva zvlieka. Ak sa zvlieka na suchom hnedom liste sfarbí sa jednoducho do hneda, aby čo najlepšie splývala s prostredím.
Vachta trojlistá (Menyanthes trifoliata)
Rosička anglická (Drosera anglica) v jarnom aspekte.
Kruštík močiarny (Epipactis palustris) v jarnom aspekte.
Text a foto: Ing. Juraj Žiak