Výskyt vtáčej chrípky v kompetenčnom území Správy Národného parku Veľká Fatra

V kompetenčnom území Správy Národného parku Veľká Fatra v intraviláne obce Dubové, okres Turčianske Teplice, bola dňa 7.10.2024 nájdená uhynutá volavka popolavá (Ardea cinerea). Miestna obyvateľka ju v zmysle povinností vyplývajúcich zo zákona o ochrane prírody a krajiny č. 543/2021 Z.z. (§ 35, ods. 6) nález uhynutého chráneného živočícha nahlásila na pracovisko Správy NP Veľká Fatra so sídlom v Martine. Volavka nevykazovala žiadne známky poranenia ani viditeľné poškodenie, preto sme kontaktovali pracovisko Regionálnej veterinárnej a potravinovej  správy (RVPS) v Martine so žiadosťou o jej vyšetrenie na vtáčiu chrípku. Vyšetrenie volavky prítomnosť tohto ochorenia potvrdilo. Všetky voľne žijúce vtáky na území Slovenska (okrem mestský populácií holuba) sú chránenými živočíchmi a je potrebné dodržiavať ustanovenia § 35 zákona o ochrane prírode a krajiny.

V tomto období prebieha migrácia vtákov a ich koncentrácia vo veľkých kŕdľoch, kde je prenos vtáčej chrípky  ako aj iných chorôb ľahší a rýchlejší. Preto je potrebné každý úhyn voľne žijúcich vtákov hlásiť na miestne príslušné pracovisko ochrany prírody (správy národných parkov, alebo chránených krajinný oblastí), prípadne aj priamo na miestne príslušné pracovisko RVPS bez patričných ochranných opatrení. Akýkoľvek nález je potrebné bezodkladne nahlásiť. V prípade kompetenčného územia Správy NP Veľká Fatra môžete využiť naše pohotovostné číslo 0911485308 , v prípade RVPS Martin číslo 0907806758. Neodporúčame žiadnu manipuláciu s uhynutými alebo chorými vtákmi. Po kontakte s vtákmi alebo ich exkrementami je nutné  dodržiavať základné hygienické predpisy – najmä umývanie rúk mydlom, príp. ich dezinfekcia. Riziko prenosu vírusov vtáčej chrípky z voľne žijúcich vtákov na širokú verejnosť je nízke. Väčšina prípadov infekcie ľudí vírusmi vtáčej chrípky zahŕňala veľmi blízky priamy kontakt s chorou hydinou. Aby sa minimalizovalo riziko nakazenia sa vírusmi vtáčej chrípky od voľne žijúcich vtákov, ľudia by sa mali vyvarovať dotýkania sa chorých alebo uhynutých voľne žijúcich vtákov holými rukami.

 

 

Vtáčia chrípka (aviárna infuenza) je infekčné vírusové ochorenie vtákov spôsobené vírusom chrípky, ktorý môže nakaziť aj niektoré druhy cicavcov v vrátane človeka.  Všetky vtáky sú na vírus vnímavé, aj keď niektoré druhy sú odolnejšie ako iné. V minulom roku  sme mali potvrdený pozitívny nález vtáčej chrípky aj u výra skalného (Bubo bubo).  Sťahovavé vodné vtáctvo a najmä kačice divé sú prírodným rezervoárom vtáčej chrípky a zároveň sú tieto vtáky aj najviac odolné voči infekcii. Naopak, domáca hydina mimoriadne vnímavá voči nákaze. Prejavy infekcie môžu byť u vtákov rôzne. U voľne žijúcich vtákov je to jednotlivý alebo hromadný úhyn vtákov bez zjavného poranenia. Inkubačná doba je variabilná, 1-7 dní u jedinca a 14 dní na úrovni kŕdľa v závislosti od kmeňa vírusu, infekčnej dávky, spôsobu expozície a druhu vtáka. U domácej hydiny sú podozrivé nasledovné prejavy:

  • pokles príjmu krmiva alebo vody o viac ako 20%
  • pokles v produkcii vajec o viac ako 5% trvajúci dlhšie ako 2 dni
  • týždenná miera úmrtnosti vyššia ako 3%
  • akýkoľvek klinický prejav alebo posmrtná zmena, ktorá svedčí pre vtáčiu chrípku – choré vtáky často sedia alebo stoja v polokomatóznom stave, pričom sa ich hlavy dotýkajú zeme. Hrebene a podbradové laloky sú cyanotické (modré) a edematózne (opuchnuté). Často je prítomná  silná vodnatá hnačka a vtáky sú nadmerne smädné. Dýchanie môže byť sťažené a dá sa pozorovať nadmerné slzenie, nechutenstvo. Hemorágie (krvácaniny) sa dajú pozorovať na častiach kože, ktoré nie sú pokryté perím. Úmrtnosť v kŕdli kolíše od 50 do 100% (hromadný úhyn vtákov tj. 5 a viac kusov).

Ak sa v chove vyskytne ohnisko, vtáky musia byť na mieste utratené a nariaďujú sa veterinárne opatrenia. Zavádzajú sa aj opatrenia na zabránenie vstupu infikovaných vtákov a ich produktov do potravinového reťazca, nakoľko vírus sa môže šíriť aj prostredníctvom hydinového mäsa a vajec. V každom prípade dôkladné varenie zabezpečí, aby mäso a vajcia neobsahovali žiaden vírus. Riziko nakazenia širokej verejnosti vírusom zo živých zvierat alebo z hydinových výrokov je nízke a neexistuje žiadny dôvod na to, aby sa menili stravovacie návyky.

 

 

Kmeň H5N1 vírusu vtáčej chrípky, ktorý sa objavil v roku 1997 bol identifikovaný ako najpravdepodobnejší zdroj budúcej chrípkovej pandémie. Riziko spočíva v možnej mutácii tohto kmeňa, ktorý sa môže stať prenosným aj z človeka na človeka, ako klasická chrípka, čo sa zatiaľ nestalo. V EÚ sa od roku 2006 vyskytuje vtáčia chrípka väčšinou sezónne počas zimného obdobia (október – marec), počas jednej sezóny sa väčšinou šíri prevažne jeden konkrétny kmeň. Od r. 2022 je sezónnosť menej výrazná a infekcia sa v populáciách šíri aj počas letných mesiacov, hoci v nižšej miere. V EÚ sú zavedené prísne veterinárne opatrenia. Ich cieľom je zabrániť šíreniu vírusu z voľne žijúceho vtáctva na hydinu a obmedziť výskyt ohnísk u hydiny. Prevenciou je oddelenie hydiny od voľne žijúceho vtáctva, jeho biotopov a vodných zdrojov, ktoré využíva. Prísnejšie opatrenia sú v miestach ohnísk potvrdenej nákazy, ktoré nariaďuje RVPS.

 

Text: Ing. Mária Apfelová – zoológ

Ilustračné foto: archív S-NPVF

 

Zdroje:

Nariadenie RVPS Martin č. 2336/2024-500-1796/2024 zo dňa 14.10.2024

https://svps.sk/vtacia-chripka-a-verejnost/

WHO – Avian influenza (zdroj internet)