„Sršeň ázijský – hrozba pre náš región?“

15.2.2025 sme v spolupráci so Strednou odbornou školou pod Bánošom v BB a Slovenským zväzom včelárov zorganizovali odborný seminár  „Sršeň ázijský – hrozba pre náš región?“.

Sršeň ázijský (Vespa velutina nigrithorax) sa na územie Európy, do Francúzskeho prístavného mesta dostal nechcene s tovarom z Číny v roku 2004. Odvtedy kolonizoval už mnohé európske štáty a postupuje ďalej naprieč Európu. V roku 2024 bol po prvýkrát zaznamenaný aj na Slovensku a to v Palárikove, kde bolo na jeseň 2024 dohľadané a zlikvidované aj jeho hniezdo. Sršeň ázijský ročne svojimi vlastnými silami postupuje o 80 – 100 km. Prevozom spolu s tovarom však postupuje aj na väčšie vzdialenosti.

Sršeň ázijský je menší ako náš európsky sršeň obyčajný. Dospelé jedince merajú okolo 22 mm. Je takmer celý čierny a na rozdiel od nášho sršňa má konce nôh žlto sfarbené. Celkovo má menej žltej farby aj na zadnej časti tela.

U nás prakticky nemá predátorov a pri schopnosti kráľovnej ročne naklásť až 15 000 vajíčok má veľký reprodukčný potenciál, čo umožňuje jeho rýchle šírenie. Zimu prežijú len kráľovné, ktoré na jar zakladajú prvé hniezdo s robotnicami na suchom, chránenom a bezpečnom mieste (podkrovia budov, záhradné domčeky, vo fasádach budov, pod strechami, v stromoch, niekedy v dutinách v zemi, akékoľvek iné suché miesto). Po ich vyliahnutí buď zväčšia pôvodné hniezdo, alebo odletia a založia druhé, nové veľké hniezdo. Toto býva často vysoko v korunách stromov v blízkosti vodných tokov alebo iných vodných zdrojov. Toto hniezdo okrem robotníc odchováva na konci leta aj kráľovné a samcov, často ma priemer aj 80 cm. Po vyliahnutí sa kráľovné rozletia do širokého okolia, kde po prezimovaní zakladajú vlastné hniezda.

Dospelé sršne sa živia sladkými šťavami ako je nektár, alebo cukor z ovocia. Larvy kŕmia živočíšnou potravou – hmyzom. Často ako zdroj potravy využívajú včely, ktoré lovia pri úľoch. Veľmi radi navštevujú tiež kvitnúci brečtan. Mimo hniezda nie sú pre človeka nebezpečné, neútočia bez príčiny. V okolí hniezda a pri pokusoch o jeho likvidáciu sú však mimoriadne agresívne, viac ako naše sršne. Majú dlhšie žihadlo a jed dokážu vymrštiť aj na väčšiu vzdialenosť. Bez špeciálneho ochranného obleku a rukavíc, bez ochrany tváre a hlavy sa neodporúča s hniezdom manipulovať. Sršne narušiteľa prenasledujú aj desiatky, či stovky metro a útočí naraz veľká časť kolónie. Preto likvidácia hniezd patrí do rúk odborníkov s potrebným vybavením.

Sršeň ázijský je hrozbou pre domáce druhy hmyzu (znižovanie a likvidácia biodiverzity), pre včelárov (likvidácia včelstiev, negatívne ovplyvňovanie ich zdravotného stavu a prežívania, negatívny vplyv na znášku medu – včely v strese med neprodukujú), pre produkciu ovocia (konzumáciou ovocia alebo jeho časti znehodnocujú alebo likvidujú úrodu a výnosy). V neposlednom rade sú hrozbou pre ľudí, nakoľko ich hniezda sú často stavané v blízkosti intravilánov alebo priamo v nich a v ich okolí hrozí poštípanie.

Je otázkou času, kedy sa sršeň ázijský objaví aj u nás v Turci alebo v okolí.  Preto je potrebná aj Vaša spolupráca pri sledovaní jeho výskytu. Môžete si stiahnuť apku „Zastav sršňa“ (od SPP), cez ktorú je možné nahlasovať podozrenia na jeho výskyt a kde nájdete veľa ďalších informácií. Ak vidíte hmyz, ktorý by mohol byť sršňom ázijským, pošlite jeho fotografiu alebo fotografie na adresu srsen@sopsr.sk pre overenie, či ide o sršňa. Pozor – sršňa nezabíjajte, ak si trúfate, môžete ho skúsiť odchytiť do sieťky alebo nádoby. Často dochádza k zámene s inými druhmi hmyzu, z ktorých sú mnohé chránené, vzácne alebo veľmi užitočné. Ďalšie informácie nájdete aj na stránke https://invaznedruhy.sopsr.sk/srsen-azijsky-vespa-velutina-nigrithorax/ alebo v prezentácii z konferencie p. Bc. Ing. Richard Šníder zo Strednej odbornej školy Pod Bánošom v Banskej Bystrici – Sršeň čiernohrudý(VespaVelutinanigrithorax). Dokument je autorským dielom p. Šnídera, na ktorý si vyhradzuje autorské práva. Informácie sú k dátumu konania konferencie, ktoré môžu byť časom neaktuálne.

Text : zoologička S-NPVF

Foto : archív S-NPVF, titulný obrázok je internetový zdroj