Brehuľa riečna ( Riparia riparia) je malý druh z čeľade lastovičkovíté. Laikovi na prvý pohľad môže pripomínať belorítku domovú, tá sa však vyskytuje v mestách a intravilánoch obcí na rozdiel od brehule, ktorá obýva biotopy v blízkosti väčšej vodnej plochy. Môžu to byť štrkoviská , jazerá alebo aj korytá veľkých riek. V kompetenčnom území Správy Národného parku Veľká Fatra bolo v minulosti niekoľko hniezdiacich kolónií. Väčšina z nich však už úplne zanikla, nakoľko kolmé steny, ktoré brehule využívajú na hniezdenie postupom času sukcestne zarastajú hlavne ruderálnou vegetáciou a v neskorších fázach aj krovinami. V takom prípade si brehule nevedia vyhĺbiť hniezdu noru a musia lokalitu natrvalo opustiť. Kedy si bola jedna z najväčších kolónií v k.ú. Turian pri Drevine. Práve vplyvom sukcesie úplne zanikla. Vytypovali sme preto pár km odtiaľ novú lokalitu, ktorú by mohli  brehule postupne kolonizovať. Okrem brehule riečnej môže pripravenú hniezdnu stenu obývať aj postupne sa šíriaci včelárik zlatý (Merops apiaster). Doposiaľ sme mali v Turci len jednu stabilnú hniezdnu kolónie včelárikov.  Postupným otepľovaním a zlepšovaním  potravnej bázy tohto druhu sa objavujú malé lokálne kolónie aj na iných miestach, ktoré aby mohli vytvoriť stabilnú populáciu potrebujú aktívny manažment. Okrem manažmentu  hniezdenej steny, ktorá spĺňa topické nároky týchto druhov je samozrejme veľmi dôležitý aj trofický aspekt. Hniezdnu stenu sme vytvorili neďaleko starého koryta Váhu tak, aby spĺňala aj trofické požiadavky druhu. Samotná rieka Váh a jej okolie totiž ponúka veľké množstvo potravy v podobe blanokrídleho hmyzu. Krátku reportáž z budovanie hniezdnej steny si môžete pozrieť na facebookovom profile správy NP Veľká Fatra.  

Hniezdny manažment si pri tomto druhu vyžaduje odstránenie náletových drevín a vegetácie a vytvorenie kolmej steny v piesčitom teréne ťažkou technikou tak, aby sa následne do lokality niekoľko rokov už nemuselo zasahovať. Aby sa ešte viac zvýšili atraktivita hniezdnej steny a mohli ju brehule, prípadne včeláriky kolonizovať už počas jarnej migrácie , je vhodné im predvŕtať hniezdne nory  umelo. Brehule to uvítajú nakoľko im to výrazne uľahčí čas na budovanie nôr a novo vzniknutej lokalite budú viacej dôverovať, keďže to vzbudzuje dojem, že  v hniezdnej stene brehule v minulosti už úspešne hniezdili.

Správa Národného parku Veľká Fatra chystá pre verejnosť možnosť sledovať život v takejto hniezdnej kolónii.  Aktuálne to bude však až nasledujúcu jar.

Poďakovanie za súhlas vykonať tento manažment patrí vlastníkovi pozemkov – Urbáru a pasienkovému pozemkovému spoločenstvu Nolčovo.

Lokalita pred samotným manažmentovým zásahom.

Lokalita pred ukončením zásahu.

Hniezdna kolónia brehulí na inej lokalite.

Hniezdna kolónia včelárika zlatého (Merops apiaster) v Turci.

Text a foto:  Ing. Juraj Žiak