Zima už zavítala aj do pohoria Veľkej Fatry a kedže si zimu väčšina z nás spája s prikrmovaním vtáctva, pripravili sme pre Vás pár tipov a rád, ako, kedy, kde a čím prikrmovať. A aby ste nemuseli pátrať po internetových vyhľadávačoch a atlasoch, ponúkame Vám formou fotografií aj zoznam najčastejších druhov, ktoré môžete vidieť na svojich kŕmitkách, alebo ich sledujte spolu s nami pomocou online kamery s názvom spevavce II. Rovnako naše kŕmitko môžte sledovať aj na webe kukaj.sk
Najčastejšie otázka s ktorou sa na nás ľudia obracajú. Odpoveď je jednoduchá – v čase núdze. Každý to ale môže vnímať trochu inak. V zásade však platí, že s prikrmovaním začíname v zimných mesiacoch a v závislosti od aktuálneho stavu počasia. Keď teploty klesnú pod nulu nasneží, alebo sa tvorí srieň, môžme smelo začať prikrmovať a pokračovať počas celej zimy. Aj počas zimy sa však objavia dni, kedy sa oteplí a nastane odmäk. Vtedy môžme intenzitu kŕmenia znížiť, naopak keď udrú silné mrazy, môžme to naším operených hladošom trochu uľahčiť. Prikrmovanie vtáctva má predovšetkým edukačný význam, vtáci dokážu prečkať zimu aj bez nutnosti prikrmovania. Samozrejme v kritických situáciách, ako sú dlhotrvajúce extrémne mrazy, alebo poľadovica na kanárikoch stromov, môžme nejednému operenému návštevníkovi kŕmitka zachrániť život. Platí však pravidlo, že zima je nejlepší selekčný mechanizmus v prírode. Veľmi dôležité je však spomenúť obdobie, kedy s prikrmovaním prestať. Tak ako väčšina druhov zvierat, tak aj spevavce, ktoré u nás zimujú si veľmi rýchlo zvyknú na jednouchý spôsob získavania potravy z kŕmidiel a môžu trochu „zlenivieť“… Preto hneď ako prichádza jar a vtáctvo začína spievať dni sa predlžujú sneh sa roztopí, prestávame kŕmidlá dopĺnať. Samozrejme sýkorky , zelienky, vrabce aj iné druhy by naše kŕmidlo navštevovali aj do leta. Nie je to však žiadúce z dôvodu, že sú známe prípady kedy začali spevavce ( predovšetkýcm sýkorky) slnečnicovými semenami kŕmiť svoje mláďatá a tie z dôvodu nedostatočného prímu bielkovín, nakoniec môžu zahynúť, alebo sa im môžu vytvoriť určité deformácie a nedostatky pri vývoji. Preto pamätajte, nerozmaznávajme ich príliš, mimo zimného obdobia si hravo poriadia aj sami. 😀
Dôležitý je aj výber lokality, kde kŕmidlo umiestnime. Vyhýbajme sa blízkosti frekventovaných ciest, veľkých presklených plôch do krotkých by vtáctvo mohlo narážať. A ak bývame v paneláku myslíme aj na susedova pod nami. Operení hladoši vedia aj statočne narozhadzovať 😀 Ak máme kŕmidlo na záhrade je tiež dobré aby v blízkosti neboli kroviny alebo niečo čo môže poskytovať kryt predátorom, predovšetkým mačkám. Vtáctvo, ako má dobrý rozhľad, získava prehľad a mačkám sa hravo vyhne. Ak cez zimu naše kŕmidlo navštívi krahulec, nezasahujem do tohto diania. Drobné spevavce sú jeho prirodzenou potravou a ekologické mechanizmy, ktoré fungujú v prírode nikdy nedovolia, aby si predátor vylovil svoju korisť a ohrozil tak vážne populácie, v tomto prípade spevavcov. Reprodukčná schopnosť sýkorky belasej je tak veľká, že hravo tieto straty dorovná počas hniezdnej sezóny. Na porovnanie: Jastrab krahulec hniezdi len raz do roka a počet mláďat býva od 3 – 5. Sýkorka belasá hniezdi 2 krát ročne. V prípade náhradných znášok aj 3 a viac krát v jednom roku a v jednej znáške môže mať až 16 vajíčok! Nie je to dômyselný mechanizmus prírody?
Najlepšou a najdostupnejšou komoditou je slnečnica. Je jedno či je čierna či “ žíhaná „. Môžme ju však kombinovať do zmesí s inými semenami, ako je repka, konopné semenom, ľanové semeno, proso, pšenica alebo mak. Sýkorky a ďatle obľubujú aj orechy a loj. Loj je najlepší hovädzí. Drozdy a chochláče zase uvítajú jabĺčka. Občas nás môže prekvapiť návštevou aj “ opička “ našich lesov – veverica stromová. Ak chceme, aby sa nám na kŕmidle objavili aj väčšie druhy vtákov, môžeme im ponúknuť kukuricu, tá je lákadlom pre straky aj sojky. Nikdy však vtáctvu neponúkajme pečivo aj keď ho s chuťou žerú, môžme im tým spôsobiť nemalé problémy. Pečivo v žalúdku vtáctva kvasí. Rovnako sa vyvarujme soleným alebo upraženým orieškom, či slanej kožky zo slaniny.
Ak budeme používať bohatú zmes semien, orieškov, jabĺčok a iných pochúťok pre vtáctvo, za chvíľu bude na našom kŕmitku rušno. Pohľad naň prináša milovníkom prírody nezabudnuteľné a príjemné chvíle. Môžme sa takto napríklad naučiť rozpoznávať jednotlivé druhy. Preto sme Vám pripravili malú pomôcku v podobe fotografií. Popis nájdete vždy pod fotografiou.
Sýkorka bielolíca ( veľká ) – Parus major
Sojka škriekavá – Garrulus glandarius
Ďateľ veľký ( samček) – Dendrocopus major
Brhlík lesný – Sitta europaea
Hýľ lesný – Pyrrhula pyrrhula
Chochláč severský – Bombycilla garrulus
Drozd čvíkotaví – Turdus pilaris
Glezg hrubozobý – Coccothraustes coccothraustes
Veverica stromová – Sciurus vulgaris
Drozd čierny – Turdus merula
Vrabec poľný – Passer montanus
Žlna sivá – Picus canus
Stehlík pestrý – Carduelis carduelis
Straka čiernozobá – Pica pica
Sýkorka čiernohlavá – Parus montanus
Sýkorka belasá – Parus caeruleus
Stehlík zelený ( zelienka, samček) – Carduelis chloris
Sýkorka čiernohlavá – Parus montanus
Sýkorka belasá – Parus caeruleus
Stehlík zelený ( zelienka, samička ) – Carduelis chloris
Sýkorka chochlatá – Parus cristatus – vzácny hosť na kŕmitkách.
Strnádka žltá – Emberiza citrinella
Stehlík čížavý ( čížik) – Carduelis spinus
Sýkorka uhliarka – Parus ater
Sýkorka uhliarka – Parus ater
Glezg hrubozobý – Coccothraustes coccothraustes
Stehlík zelený ( zelienka, samček) – Carduelis chloris
Brhlík lesný – Sitta europaea
Ďateľ veľký ( samček) – Dendrocopus major
Kôrovník dlhoprstý – Certhia familiaris
Jastrab krahulec – Accipiter nisus je častým návštevníkom kŕmidiel, ako predátor spevavcov.
Text a foto: Ing. Juraj Žiak
Správa Národného parku Veľká Fatra