Doterajší pacienti v CHS pri Správe Národného parku Veľká Fatra

Chovná stanica pri Správe Národného parku Veľká Fatra

Správa Národného parku Veľká Fatra v minulosti zriadila chovnú stanicu pre zranené a hendikepované živočíchy. Priebehu niekoľkých rokov sme tu mali množstvo zaujímavých pacientov. Niektorých  sa nám úspešne podarilo vrátiť do prírody, iné boli kvôli komplikovaným zraneniam presunuté do špecializovaných zariadení  – Národná zoologická záhrada  Bojnice a Záchranná stanica pre zranené živočíchy Zázrivá.  Veterinárne úkony a liečivá nám poskytujú odborníci z Veteriny Turiec .  S týmito zariadeniami má Správa Národného parku Veľká Fatra vybudovanú dlhoročnú spoluprácu.

V prípade, že sa Vám podarí nájsť zraneného chráneného živočícha, alebo si nebudete istý, či osirelé mláďa potrebuje pomoc, neváhajte kontaktovať priamo Správu NP Veľká Fatra na  pohotovostné číslo 0911 485 308, alebo sa obráťte na tel. číslo. 112 a budete prepojený na príslušnú stanicu podľa kompetenčných území, prípadne môžte kontaktovať niektorého z pracovníkov Správy NPVF  https://www.npvelkafatra.sk/kontakt/

Mapa územnej pôsobnosti – chovné a rehabilitačné stanice a kontaktné informácie:

https://www.google.com/maps/d/viewer?mid=zNmE0DA-gUBI.k3l24IF1QiLY

Ako postupovať:

Mláďatá:

Ak nájdete mláďatá cicavcov (jeleň, srnec.. ) zdanlivo opustené v lese, na lúke alebo poli, v žiadnom prípade ich nechytajte do rúk a čo najskôr a najtichšie lokalitu opustite. Ich matka sa často zdržiava v blízkosti, odkiaľ ich prichádza kŕmiť a kontrolovať. Mláďa po manipulácií získa ľudský pach a matka ho môže odmietnuť.

Ak nájdete vypadnuté mláďa vtáka, je vhodné najskôr sa poobzerať po blízkom okolí, či sa tu nenachádza dospelý jedinec, ktorý ho prikrmuje. Mláďa položte na konár, resp. rímsu domu, aby sa k nemu nedostal predátor. Z väčšej vzdialenosti ho pozorujte. Mláďa je potrebné zobrať, až keď dlhšiu dobu nevidno na blízku rodičov.

Zranený, zoslabnutý a chorý jedinec:

Takéhoto jedinca spoznáte podľa neprirodzeného správania – pod tým sa myslia výrazne znížené únikové reakcie, neprirodzené držanie tela, ovísanie krídla, krívanie, viditeľné zranenia a podobne. Manipuláciu so živočíchom obmedzíme na minimálnu možnú mieru a čím skôr kontaktujeme odborníka. Odchyt musí byť čo najšetrnejší, použijeme handru, deku, nikdy nie igelit. Živočícha – podľa veľkosti  – môžeme umiestniť aj do papierovej krabice s otvormi na prístup vzduchu a umiestnime do tichej a tmavej miestnosti bez rušivých vplyvov. Účelom je zníženie jeho pohybu (môže zväčšiť rozsah prípadného poranenia), do doby príchodu odborníka. V žiadnom prípade živočícha neukazujeme ako atrakciu ľuďom.

Prikrmovanie:

V prípade príliš apatických a dlhodobo vysilených jedincov sa kŕmenie neodporúča. Takýto jedinec nemá dostatok tekutín a energie, aby potravu strávil a zvyčajne po nakŕmení uhynie.

Ak je jedinec vitálnejší a odborník nemôže okamžite živočícha vyzdvihnúť, telefonicky s ním prekonzultujte druh potravy a možný spôsob jej podania. V zásade však platí, že dravcom a sovám (napr. orol skalný, jastrab lesný, myšiak lesný, sokol myšiar – známy aj ako pustovka, alebo poštolka, výr skalný, sova lesná a podobne) podávame výlučne surové mäso – hydinu, holubie mäso, hovädzinu – nikdy nie bravčovinu, alebo príliš studené, či tepelne upravené mäso.

Text a foto: Ing. Juraj Žiak