Nepôvodné druhy cicavcov v kompetenčnom území Správy NPVF.
Zmena klimatických podmienok ide ruka v ruke s novými podmienkami pre život viacerých inváznych druhov živočíchov či rastlín. Do našej krajiny sa postupne v posledných rokoch oveľa intenzívnejšie šíria druhy, ktoré sa prirodzene nevyskytovali na Slovensku či v Európe. Mnohé z nich u nás v súčasnosti už nie sú exotikou, udomácnili sa tu natoľko, že ich už môžeme považovať za bežné. V kompetenčnom území Správy Národného praku Veľká Fatra sú to predovšetkým tieto druhy: norok americký a nutria riečna, ondatra pižmová, medvedík čistotný, psík medvedíkovitý.
Spoločnou vlastnosťou inváznych druhov je, že rýchlo expandujú, majú dobrú rozmnožovaciu schopnosť a v mnohých prípadoch majú lepšie vyvinutú schopnosť využívať trofické zdroje ako pôvodné druhy. V prípade ondatry pižmovej (Ondatra zibethicus) a nutrii riečnej (Myocastor coypus) môžeme povedať, že tieto druhy využili a obsadili prázdnu ekologickú niku medzi druhmi ako je bobor európsky (Castor fiber) a hryzec vodný (Arvicola amphibius) a nekonkurujú si vďaka svojej rozdielnej veľkosti. Na druhej strane mnohé zo spomenutých druhov však môžu negatívne ovplyvňovať iné pôvodné populácie druhov, častokrát vzácnych a chránených živočíchov. Preto nemajú žiadny ochranársky status. Príkladom toho je aj veľmi rýchlo expandujúci druh – norok americký .
Norok americký predstavuje v celoeurópskom meradle vážne nebezpečenstvo pre kriticky ohrozeného norka európskeho. A má tiež vplyv na populácie tchora tmavého, lasice hranostaja a lasice myšožravej. Dokonca ako potravný oportunista ovplyvňuje aj mnohé druhy svoje koristi: hryzca vodného, viaceré druhy vodných vtákov, raka riečneho, užovku fŕkanú a obojkovú a všetky druhy obojživelníkov. V kompetenčnom území Správy Národného parku Veľká Fatra je za posledných 15 rokov niekoľko záznamov o jeho výskyte. Jedná sa predovšetkým o zrazené jedince, ale sú aj prípady priameho zdokumentovania. Viaceré nálezy pochádzajú z oblasti Turca okolo intravilánov dedín: Socovce, Laskár , Karlová, Blatnica, Ivančiná. V oblasti Turčianskej kotliny je známa aj jedna z posledných slovenských fariem s chovom norkov. Norky majú výnimočnú, vysokocenenú kožušinu a preto boli hlavne v minulosti chované v špecializovaných farmách. Tam sa chovajú rôzne farebné mutácie. Nie je preto vylúčené, že postupne expandujúca populácie v oblasti Turčianskej kotliny mohla vzniknúť a je stále dotovaná jedincami z umelého chovu. Aj keď fotodokumentácia z tejto farmy dokazuje preferenciu farebných mutácií, aké sa v prírode nenachádzajú.
Norok americký patrí k originálnym severoamerickým druhom so značnou reprodukčnou schopnosťou u nás ako aj v celej Európe. Je to lasicovitá šelma vyznačujúca sa stredne dlhým až pretiahnutým telom, sploštenou hlavou so špicatým ňufákom, kratšími fúzmi a dlhým chvostom. Chodidlá majú krátku plávaciu blanu nedosahujúcu na koniec prstov. Maximálna hmotnosť jedincov dosahuje 2 kg. Normálne sfarbenie norka amerického je tmavohnedé až červenohnedé, iba na spodnej pere a na brade je biely. Rôzne veľké škvrny sa objavujú na hrdle, hrudi, bruchu aj na slabinách. Samce sú v dospelosti väčšie ako samice a môžu byť dvakrát ťažšie. (Wilson & Mittermeier 2009)
Norok je viazaný na rôzne vodné ekosystémy ( rieky, jazerá, kanály, priehrady, mokrade atď.) Ideálne sú preňho plytké, pomaly tečúce eutrofizované vodné toky. Patrí medzi typických potravných oportunistov. V jeho potrave nájdeme bezstavovce tak ako aj všetky skupiny stavovcov vodných aj suchozemských.
Ako silne expanzívny druh negatívne vplývajúci na pôvodné druhy nemá žiadny ochranársky status. V súčasnosti v mnohých krajinách Európy sú vykonávané opatrenia na ich reguláciu či kompletnú eradikáciu.
Nutria riečna a ondatra pižmová. Oba druhy sa vyskytujú v oblasti Turčianskej kotliny, ako aj v povodí Váhu od VN Krpeľany po Vrútky. Ako už bolo spomenuté vyššie v článku, je zrejmé, že tieto druhy využili a obsadili prázdnu ekologickú niku medzi druhmi ako je bobor európsky (Castor fiber) a hryzec vodný (Arvicola amphibius) a nekonkurujú si vďaka svojej rozdielnej veľkosti. V prípade nutrie riečnej však dochádza k negatívnemu ovplyvňovaniu priebehu hniezdenia vodného vtáctva, predovšetkým na stojatých vodách. Nutria riečna bola potvrdená priamym pozorovaním v katastri obce Nolčovo , Turany a Blatnica. V Blatnici sa môže ale jednať o jedinca ujdeného z domáceho chovu. Nutria riečna je podvodným druhom Južnej Ameriky. Pre jej vysoko cenenú kožušinu bola introdukovaná i v ďalších svetadieloch a dnes žije v Severnej Amerike, Európe, Afrike a v Ázii. Na Slovensku je bežná predovšetkým na juhu územia. Klimatické podmienky na severe Slovenska jej príliš nevyhovujú, lebo neznáša tuhé zimy, ale napriek tomu prežíva aj v oblasti Turca a rozmnožuje sa. Zaujímavé však je, že skoro všetky jedince staršie ako jeden rok majú spravidla odmrznuté chvosty.
Ďalším potvrdeným inváznym druhom malej šelmy v kompetenčnom území Správa NP Veľká Fatra je medvedík čistotný ( Procyon lotor). Jedná sa o vôbec prvý zdokumentovaný údaj tohto druhu v území, ktoré spravuje Správa NP Veľká Fatra. Tento údaj sa podaril zachytiť na fotopascu Lukášovi Matejovi dňa 2.6.2020 neďaleko obce Sučany.
Nemusí však ísť o migranta, ale môže sa jednať o jedinca ujdeného z domáceho chovu. V roku 1985 boli na SR lokálne pokusy o jeho vysadenie (napr. Zvolen ) (Sládek & Mošanský, 1985). Napriek tomu jeho šírenie na našom území nie je také rýchle, ako je tomu v prípade psíka medvedíkovitíého alebo norka amerického. V rokoch 1951 – 1990 bol hlásený na SR v ôsmich štvorcoch. V rokoch 1991 -2012 bol hlásený v 85 štvorcoch, teda na 13,5% územia (Anděra & Gaisler, 2012). Podľa poľovníckych štatistík boli v roku 2002 dva jedince zastrelené pri obci Gemer, štyri pri Turni nad Bodvou a v roku 2008 jedinec pri Gerlachove ( Krištofík & Danko 2012). Posledný zdokumentovaný údaj o výskyte tohto druhu z kompetenčného územia NP Veľká Fatra je z 28.3.2021 z lokality Hadviga v k.ú. Brieštie okr. T.Teplice, kde sa podarilo pani Gabriele Húsovej zachytiť medvedíka čistotného mobilným telefónom. (Apfelová 2021)
Pôvodný areál rozšírenia tohto druhu je na severoamerickom kontinente. Do európskych fariem na kožušinu sa dostal okolo roku 1927 najprv do Nemecka a v rokoch 1930 -1935 boli už pozorované jedince vo voľnej prírode. Súčasná oblasť jeho výskytu pokrýva podstatnú časť Nemecka a šíri sa do okolitých krajín strednej Európy.
Ako zavlečený invázny druh medvedík čistotný nemá žiadny ochranársky štatút z hľadiska zákona o ochrane prírody.
Ďalším druhom, ktorého šírenie a výskyt v oblasti Turčianskej kotliny a kompetenčného územia Správy NP Veľká Fatra bol niekoľkokrát zdokumentovaný, je psík medvedíkovitý (Nyctereutes procyonoides).
Sfarbením a veľkosťou pripomína skôr jazveca ako medvedíka čistotného, s ktorým býva často zamieňaný. Ako zavlečený invázny druh predstavuje možné nebezpečenstvo pre pôvodnú faunu. Druh pôvodne pochádza z ďalekého východu, vrátene Japonska a juhovýchodnej Ázie. Z introdukovaných populácií na Sibíri a z európskej časti bývalého Sovietskeho zväzu sa šíril ďalej na západ. V Súčasnosti je možné psíka medvedíkovitého považovať za široko rozšírený druh v celej Európe. V roku 2012 bola jeho obsadenosť dokázaná až na 90,1% nášho územia. ( Anděra & Gaisler 2012).
V oblasti Turca bol zdokumentovaný pri obci Dubové – zrazený jedinec ( Apfelová 2015), ďalší zrazený jedinec bol pri obci Ratkovo (Žiak 2019) a je zaznamenané aj množstvo priamych pozorovaní od obce Necpaly ( Remeník 2019). Veľmi zaujímavý bol aj údaj mláďat z oblasti sedla malého Šturca v nadmorskej výške 890 m n.m. Druh má prevažne súmračnú a nočnú aktivitu a na rozdiel od medvedíka čistotného nedokáže šplhať po stromoch. V súčastnosti je druh rozšírený v celej Turčianskej kotline a rovnako tak aj v okolitých dolinách všetkých prítokoch Truca a Váhu.
Autor článku: Ing. Juraj Žiak
Foto: Lukáš Matej, Martina Ondrejkovičová, Michal Stoklasa, Gabriela Húsová, Mária Apfelová, Juraj Žiak
Zdroj: Cicavce Slovenska, rozšírenie, bionómia a ochrana, Ján KRIŠTOFÍK, Štefan DANKO (2012)