20. máj patrí včelám a iným opeľovačom

Svetový deň včiel

Dnes si pripomíname Svetový deň včiel, ktorý bol vyhlásený Valným zhromaždením Organizácie spojených národov (OSN) dňa 20. decembra 2017. Dátum 20. máj určili na základe narodenia zakladateľa moderného včelárstva a prvého riaditeľa včelárskej školy vo Viedni p. Antona Janšu.

Včela medonosná

Prostredníctvom svetového dňa venovaného včelám chce OSN zvyšovať povedomie o dôležitosti včiel a iných opeľovačov, ich ohrozeniach, ako aj o ich prínose pre udržateľný rozvoj.

Ohniváčik zlatobyľový

Väčšina rastlín sa nevie opeliť sama, k opeleniu a vytváraniu semien potrebujú živočíchy, vietor alebo vodu. Vedeli ste, že vo svete okrem hmyzu patrí medzi opeľovače viacero drobných živočíchov ako napríklad netopiere, rôzne druhy vtákov, jašterice, dokonca opice, hlodavce či veverice? V krajinách, kde je už nedostatok opeľovačov sa musí opeľovať ručne.

Medzi najusilovnejšie opeľovače zaraďujeme včely. V Európe existuje až 2000 divoko žijúcich druhov včiel, čo predstavuje 10% všetkých druhov včiel na svete. V rámci územia Slovenska je v súčasnosti známych niečo vyše 930 druhov skupiny ôs a včiel (Apoidea), resp. 185 druhov včelovitých (Apidae). Určite viete, ktorý druh včely je najznámejší. Áno, je to domestikovaná včela medonosná, latinsky Apis mellifera, ktorá sa chová pre med, vosk, propolis a iné včelárske produkty.

Väčšinu rastlín opeľuje cca 30-tisíc rôznych druhov včiel. Včely sú považované za najusilovnejšie tvory. Na 1 kilogram medu musia navštíviť až niekoľko miliónov kvetov a sú schopné doletieť aj 6 km od úľa. O tom, že sú usilovné svedčí aj fakt, že pracujú približne od štvrtej rána do piatej poobede.Napriek tomu za celý svoj život, ktorý trvá približne 35 dní, nazbiera jedna včielka približne polovicu čajovej lyžičky medu.

Ale včely, ktoré prezimovávajú v zimnom chumáči, žijú až 8 mesiacov.

Včela medonosná okrem nektáru kvetov zbiera aj peľ

Okrem včiel medzi najčastejšie opeľovače patria napríklad samotárske včely, čmeliaky, osy, motýle, mravce i niektoré druhy chrobákov, muchy pestrice či iné dvojkrídlovce.

Chrobáky fuzáče tiež navštevujú kvety pre sladký nektár a opeľujú ich

Výhodou včely medonosnej je, že má veľký domovský okrsok a uprednostňuje veľké a výdatné zdroje potravy. Pomáha jej k tomu najmä vzájomná komunikácia v podobe „včelích tancov“ umožňujúca rýchlo nájsť a využívať masové zdroje potravy, napr. nárazovo kvitnúce monokultúry – jednodruhové zdroje. Neprekáža jej preto zalietavať hlboko do poľa a napokon náklad nektáru a peľu znáša nazad k jedinému hniezdu. Opakom toho sú samotárske druhy včiel, ktoré majú malé domovské okrsky a prednostne opeľujú okolie svojho hniezda. Čmeliaky lietajú pomerne chaoticky a často striedajú nie len samotné stromy, ale aj rady stromov v sadoch.

Včela medonosná je zároveň veľmi efektívny zberač peľu. Táto pracovitosť sa odráža aj na dlhšom čase, ktorý strávi na samotnom kvete. Na ovocnom strome jej trvá prestriedať asi 7 kvetov za minútu, kým taký čmeliak zvládne aj 14 kvetov.

Čmeliaky aj včely patria medzi blanokrídlovce a hlavné opeľovače kvetov

 Odhaduje sa, že približne 5 až 8 percent súčasnej svetovej produkcie plodín priamo súvisí s opeľovaním drobnými zvieratami. Podľa dostupných zdrojov od opeľovania živočíchmi závisí  84% druhov plodín a 78% druhov voľne rastúcich kvetov. Bez opelenia nemôžu vytvárať semená. Opeľovanie hmyzom alebo drobnými živočíchmi takisto prispieva k rôznorodosti a lepšej kvalite ovocia, zeleniny, orechov a semien.Inými slovami 4 z 5 hospodárskych plodín a lúčnych kvetov v EÚ je do istej miery závislých na opeľovačom hmyze. Medzi plodiny, ktoré sú takmer závislé na opelení hmyzom patria napríklad jablká, jahody, marhule, čerešne, tekvice, uhorky, fazuľa, tymian, bazalka, harmanček. Užitočné sú aj pre papriku, paradajky a citrusové ovocie.

Niektoré samotárke včielky sú menšie ako včely medonosné, nežijú v rodinách, o potomstvo sa starajú samé.

Zdomácnené a divo žijúce opeľovače sú dôležité pre potravinovú bezpečnosť, biodiverzitu a prispievajú aj k výrobe textilných vlákien, liekov, biopalív či dreva.

Včely, ale aj ostatné opeľovače sú veľmi dôležité pre naše ekosystémy. Ich úbytok spôsobí vyhynutie niektorých druhov rastlín spoločne so zvieratami, ktoré sa danými rastlinami živia. Do veľkej miery od nich preto závisí produkcia našich potravín. Žiaľ, je dokázané, že približne tretina populácie včiel a motýľov klesá a odhadom 10% druhov je ohrozených. Ich úbytok môže byť spôsobený znečistením životného prostredia, klimatickými zmenami. Ohrozuje ich tiež urbanizmus a strata ich prirodzeného prostredia, intenzívne poľnohospodárstvo a pesticídy, či cudzorodí predátori a choroby.

Čmeliaky uprednostňujú fialové a ružové kvety

Čím je v danom spoločenstve zastúpených viac druhov hmyzu s opeľovacou schopnosťou, tým môže byť úroda vyššia a stabilnejšia. Je preto dôležité neustále zdôrazňovať podporu a ochranu nielen domestikovanej včely medonosnej, ale i voľne žijúcich opeľovačov, ktoré sú v procese opeľovania nenahraditeľným článkom.

Motýle perlovce vyhľadávajú kvety rastlín v lesoch, na ich okrajoch a na lúkach

Pomôcť opeľovačom môže každý z nás. Stačí, ak na kúsku trávnika vysadíme zmes kvitnúcich nektárodajných rastlín, na balkóne bytu do kvetináča zasadíme medonosnú bylinku napríklad mätu, levanduľu či rozmarín, s deťmi vybudujeme hmyzí domček či pripravíme napájadlo s vodou a vlhkou pôdou. Ak máte viac miesta, včielky si radi pochutia na nektári lipy, javora, alebo iných kvitnúcich medonosných drevinách. Počuli ste už o lesnom medovicovom medíku? Nie je z kvetov stromov, ale zo sladkých štiav vošiek, živiacich sa na listoch a ihliciach stromov Ich výlučky včielky spracujú na tmavohnedý alebo červenkastý medík.

Muchy pestrice svojou kresbou napodobňujú včely a čmeliaky a využívajú tak strach z ich žihadiel na svoju ochranu. Patria tiež medzi opeľovače kvetov.

Text: Ing. Mária Siráňová, Ing. Mária Apfelová

Foto: Ing. Mária Apfelová, Pavel Plavec

Zdroje: Európsky parlament, OSN, Klub na podporu včiel, IZPI, OLÚP